Domov / NOVINKY Z MY AUSTRIA / Veľká noc plná tradícií na Slovensku a v Rakúsku
Kategórie
Značky
Články
    Pripojenie k Facebooku
    Prihlásiť sa
    Novinky

    Veľká noc plná tradícií na Slovensku a v Rakúsku

    Veľká noc plná tradícií na Slovensku a v Rakúsku - myAustria.sk    Pre kresťanov znamená Veľká noc najväčšie sviatky v roku, pretože si v tomto období pripomínajú umučenie, smrť a zmŕtvychvstanie Ježiša Krista. Ostatní oslavujú Veľkú noc ako symbol prebúdzajúcej sa jari a nového života. V obidvoch prípadoch sa však veľkonočné sviatky na Slovensku i v Rakúsku spájajú s množstvom krásnych zvyklostí. Viaceré z nich sa zachovali až dodnes.

    Zelený štvrtok

    Názov vznikol prešmyčkou nemeckého názvu Greindonnerstag (plačlivý štvrtok) na Gründonnerstag (Zelený štvrtok), pretože kedysi sa v tento deň konalo zmierenie kajúcnikov. Podľa iných zdrojov tento deň dostal svoje pomenovanie podľa zelene v Getsemanskej záhrade, kde sa Ježiš modlil pred svojím zatknutím. Zeleným štvrtkom sa začína Veľkonočné trojdnie a kresťanský svet si počas neho pripomína poslednú večeru Ježiša a jeho dvanástich apoštolov.

    Od tohto dňa až do Veľkonočnej nedele sa odmlčia zvony kostolov a namiesto nich sa používa rapkáč. V minulosti na Zelený štvrtok niektorí gazdovia štrngotajúc zväzkom kľúčov obišli dvor, čo mal byť vtedajší prostriedok na škodce z domácnosti, iní hospodári na Zelený štvrtok pustili po prvý raz v roku na pašu dobytok a koňom vpletali do hrív červené stužky proti urieknutiu.

    V dolnom Rakúsku na Zelený štvrtok dodnes chodia deti v sprievodoch po dedinách a mestečkách a krútením rapkáčov ohlasujú obyvateľom čas modlenia. V rakúskom Groβarli od Zeleného štvrtku do Veľkého piatku spievajú speváci na rôznych miestach o Olivovej hore a Kristovom utrpení. V rámci tradície sa spevom „Pamätajte na vášho Pána a vedzte, že odbila ôsma hodina“ oznamuje každá celá hodina.

     

    Veľký piatok

    Na Veľký piatok sa ľudia zvykli kúpať ešte pred východom slnka v potoku. Keďže vtedy ešte nemali k dispozícii telovú a pleťovú kozmetiku, verili, že im to pomôže, aby nemali vredy, lišaje a aby boli po celý rok zdraví. Dievčatá sa umývali v studenej vode, aby boli čerstvé ako lastovičky a aby nemali pehy na tvári. Hovorilo sa, že v tento deň vládne magická sila zeme, preto sa nesmelo siať, ani orať, ani nijako hýbať so zemou. Kresťania si v tento deň prísnym pôstom a obradmi pripomínajú umučenie a ukrižovanie Krista.

    Ak sa stane, že na Veľký piatok je teplejšie počasie, obyvatelia Waldviertelu, oblasti, ktorá sa nazýva tiež makové kráľovstvo, počas tohto dňa zasadia mak. Robia to preto, lebo veria, že takto si zabezpečia bohatú úrodu makovíc. V Rakúsku je veľmi obľúbená aj pôstna veľkonočná polievka Stosuppe, ktorá sa pripravuje z kyslého mlieka, smotany, vody, múky a dochucuje sa soľou a rascou. 

     

    Biela sobota

    Deň pred Veľkonočnou nedeľou je už tradične venovaný upratovaniu a čisteniu domácnosti, ako i príprave jedál na posvätenie. Obradné jedlá tvorí najmä šunka z bravčoviny, špeciálny kysnutý sladký koláč na východe Slovenska zvaný pascha alebo paska a niekde dokonca jahňa alebo baránok. Masť zo šunky v minulosti odkladali ľudia na liečenie rán a mnohí verili, že ich ochráni aj pred hadím uštipnutím. Na Bielu sobotu bolo tiež zvykom, že sa “pálili judáše”. Išlo o spaľovanie ohňa starého roka a zakladanie nového.

    Vo východnom Štajersku sú na Bielu sobotu deti hore už od skorého rána. Je to preto, aby mohli ísť do kostola po posvätený oheň a potom ho poroznášať do domov. Zvyk pochádza z čias, keď ešte neexistovali zápalky, ani zapaľovače a ľudia mali špeciálne nádoby, kde oheň horel po celú noc, aby nevyhasol. Iba raz ročne na Veľký piatok nechali oheň úmyselne vyhasnúť, aby ho na Bielu sobotu mohli zapáliť „posväteným ohňom“ z fary.

     

    Veľkonočná nedeľa a pondelok

    Ráno po omši sa dávajú posvätiť jedlá, ktoré sa potom doma jedia spoločne s celou rodinou. Pevné miesto tu majú vajíčka ako symbol pokračovania života. Na Veľkonočný pondelok už tradične muži a chlapci obchádzajú známe dievčatá a ženy, aby ich obliali vodou, prípadne vyšibali korbáčom z prútia, za čo v minulosti dostávali pestré kraslice.
     

     

    Už od 17. storočia deti v Rakúsku hľadajú na Veľkonočný pondelok farebné vajíčka a sladkosti, ktoré im priniesol a do trávy schoval veľkonočný zajačik. Veľmi obľúbené sú hry s vajíčkami, kde pod názvom „Eierpecken“ deti súťažia o vajíčko protihráča tak, že ich o seba navzájom ťukajú. Vajíčko vyhrá ten, ktorého škrupina ostane nepoškodená. 

     

    Prihláste sa na odber Noviniek a získajte zľavu 5%.

    Po prijatí Vášho emailu Vám zašleme zľavový kupón s trvaním platnosti.



    Značky

     


    VŠETKY ZNAČKY